reklama

Je viera rozumná?

Pod slepou vierou rozumieme vieru v niečo, na čo nie sú žiadne dôkazy. Tento výraz najčastejšie používa Sam Harris, keď dáva do kontrastu vieru s modernou vedou ako protiklad iracionality a racionality. Náboženstvo je preňho ne-uvažujúcim systémom prijímania nemenných a doslovných právd zaznamenaných v starých textoch, bez akéhokoľvek záujmu podrobiť tieto pravdy modernému uvažovaniu a vede. Je viera slepá? Alebo existuje niečo ako rozumná viera?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Ak sa pozrieme hlbšie na náboženskú podstatu judaizmu, kresťanstva, alebo islamu, zistíme, že nezlučiteľnosť rozumu a viery je v nich skôr výnimkou ako pravidlom. Antický svet, v ktorom vzniklo kresťanstvo a v ktorom existoval judaizmus bol pod politickou mocou rímskeho impéria. Kultúrne bol však formovaný gréckymi intelektuálnymi tradíciami. Najviac práve gréckou filozofiou, ktorá bola vzorom rozumnosti. Najväčšou úlohou vtedajších kresťanov a židov bolo spojiť dve pravdy, a to pravdu zjavenú Bohom a pravdu filozofov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 3. Storočí sa známy teológ Tertulián pýta slávnu otázku: „Čo majú spoločné Atény s Jeruzalemom?" Inak povedané, čo má grécka racionalita spoločné s naším chápaním Biblie a Boha?

Židovský mysliteľ Filón, ktorý žil v 1. Storočí v Alexandrii tvrdil, že Biblická tradícia a grécka filozofia sú dve cesty vedúce k jednému cieľu. Tvrdil, že rozum je daný Bohom, a preto nemôže byť v rozpore s biblickým zjavením. Ak má byť ale tento predpoklad splnený, Filón tvrdí, že Biblia musí byť vykladaná alegoricky. Alegorický výklad je dôležitý aj preto, že skutočný význam biblie sa nenachádza na povrchu. Tento prístup k výkladu biblie bol uznávaný veľkými kresťanskými teológmi prvých storočí ako boli Klement Augustín a Origenes. Už od počiatkov, môžeme v učení veľkých osobností judaizmu a kresťanstva vidieť, že Biblia sa nesmie čítať a vykladať doslovne, a má byť použitý rozum na to aby sme z nej dostali pravý význam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Scholastik Anselm z Canterbury v 11. storočí proklamoval, že viera a rozum sú a musia byť v harmónii, pretože oba smerujú k tej istej pravde. Vyslovil svoju známu definíciu teológie: „Viera hľadajúca porozumenie." Naše rozmýšľanie o Bohu začína vierou, ale skutočne tomu rozumieme až keď použijeme náš rozum.

Počas stredoveku bol grécka filozofia neustálym zdrojom múdrosti, pre kresťanov, židov aj moslimov. V rannom stredoveku bola veda v islamských krajinách na ďaleko vyššej úrovni ako v Európe. Veľkí islamskí filozofi Avicena (Ibn Sina) a Averroes (Ibn Rushd) udržiavali tradíciu gréckej filozofie na vysokej úrovni. V skutočnosti, len vďaka ich kontaktu so židmi a kresťanmi v Španielsku došlo k veľkému znovuobjaveniu Aristotela západným kresťanstvom z arabských prepisov gréckych spisov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa ale postupne posúvame k reformácií a neskôr k modernizmu, začnú sa objavovať prvé konflikty medzi vierou a rozumom. Hlavne kvôli definícií samotného rozumu, ktorý bol stále viac chápaný na podklade vedeckého výskumu, ktorý bol podložený dôkazmi.

Jedným z prvých hlavných konfliktov medzi vierou a rozumom bolo odsúdenie Koperníkovho chápania slnečnej sústavy katolíckou cirkvou a neskôr rovnako známy proces s Galileom. A postupne keď sa modernizmus dostával stále viac do popredia, katolícka cirkev sa čoraz viac uzatvárala pred výmenou nových ideí.

U protestantov Martin Luther, na jednej strane plne vzdelaný rehoľník, tvrdil, že jedinou autoritou veriaceho je Biblia, a rozum prirovnal k „prostitútke". Ján Kalvín, ale napríklad s Lutherom nezdieľal jeho negatívny prístup k rozumu. Idea Sola Scriptura, teda len Písmo samotné mala neskôr za následok prvé formy fundamentalizmu ako jej logický dôsledok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nástupom modernizmu môžeme vidieť, že rovnako u katolíkov aj protestantov vznikali určité skupiny veriacich, ktorí začali zavrhovať rozum, čo bolo prvý krát od počiatkov kresťanstva.

Rovnaký postup môžeme vidieť aj v islame, kedy sa moslimskí reformátori snažili o očistenie islamu od „nánosov pohanských filozofií" a racionálneho prístupu k náboženstvu, ktoré bolo dovtedy prirodzené. Vrátili sa k pôvodnej a jedinej autorite, ku Koránu a sútram.

Tento vývoj ukazuje, že viera, rozum a zjavenie boli veľmi často diskutovanou otázkou vo všetkých tradíciách a poprední predstavitelia formovali sofistikované chápania medzi vierou a rozumom. Objavili sa aj kresťania, židia a moslimovia, ktorí podceňovali a zavrhovali dôležitosť rozumu, ale títo boli skôr výnimkou ako pravidlom, keď porovnáme celú históriu týchto tradícií.

Ak teda podľa týchto tradícií viera nie je slepá, akú rolu vlastne hrá rozum v náboženstve? Pre Imanuela Kanta nie je viera prostriedkom na pochopenie faktov, ale hlavne ako praktická vedomosť. Viera v Boha, ktorá je pre Kanta racionálna, zabezpečuje morálne správanie človeka.

Pre Hegela je náboženská viera istá forma vedomosti, ale len ako akýsi predobraz, ktorý bude na konci nahradený kognitívnou vedomosťou filozofie. Horace Bushnell tvrdil že náboženská viera a doktríny sú viac poéziou ako faktami. Paul Recour rozvinul tento spôsob prístupu sofistikovaným spôsobom, keď tvrdil, že jazyk viery a náboženstva otvára naše srdcia a mysle novým existenčným možnostiam.

U Recoura je najzaujímavejšie, že podľa neho nás „zjavenie" predkladá pred stále nové otázky a núti nás myslieť kriticky, o tom akým spôsobom organizujeme náš život, a ukazuje nové spôsoby tohto žitia. Tu vidíme „zjavenie" a rozumnosť ako spoločníkov, ktorí slúžia na kritické zhodnotenie nášho života.

Je dôležité stanoviť to, čo si predstavujeme pod slovom rozumnosť. Pre Sama Harrisa, a mnohých dnešných filozofov je tento výraz vykladaný v svetle moderného vedeckého naturalizmu. Z tohto pohľadu, ak má byť nejaká náboženská viera rozumná, musí byť pochopiteľná rozumom každému človeku na zemi. Na dokázanie sú potrebné dôkazy, ktoré každý rozumný človek pochopí.

Počas histórie kresťanstva sa pokúsilo mnoho vzdelaných kresťanov poskytnúť „dôkazy o existencii Boha", ktoré podľa nich boli univerzálne a mal ich pochopiť a prijať každý uvažujúci človek.

René Descartes sa napríklad pokúšal dokázať Boha dedukciou, iní poskytli ako dôkaz jeho existencie empirické dôkazy ako komplexnosť a previazanosť fungovania celého sveta a vesmíru.

Problémom je, že veľa mysliteľom neprišli tieto dôkazy natoľko presvedčivé. A pokiaľ budeme chápať rozumnosť v svetle moderného vedeckého racionalizmu, buďme úprimní, týmto spôsobom sa nedá dokázať rozumnosť žiadneho náboženstva.

Keď sa pozrieme ale trošku hlbšie na samotné chápanie dnešnej rozumnosti, môžeme prísť na to, že aj dnešný výklad je svojím spôsobom spochybniteľný.

Mnoho filozofov, historikov a kultúrnych kritikov posledných desaťročí sa zhodnú na tom, že to čo sa považuje za empirický dôkaz je už samotné ovplyvnené mnohými faktormi ako teoretickým rámcom, ktorý aplikujeme na tieto dôkazy. Nie je teda také samozrejmé, že dôkazy podporujú teórie, pretože vzťah medzi dôkazmi a teóriou je ďaleko viac komplikovaný a ovplyvnený než sa na prvý pohľad zdá.

Ak ide o také náboženské tvrdenia ako „Boh existuje", nejedná sa len o prostú vieru, ale o niečo, čo je komplexne vložené do väčšieho filozofického alebo teologického rámca. Čo sa počíta za dôkaz v tomto prípade, nemusí byť zrejmé každému človeku a nemusí mať teda univerzálny charakter.

Keď podrobujeme náboženstvo rozumovej kritike, je taktiež dôležité chápať význam náboženského jazyka. Ako som už spomínal, čo niekedy na prvý pohľad môže vyzerať ako fakt vysvetľujúci reálny svet, mnoho vzdelaných kresťanov chápalo ako alegorický obraz skrytý za textom.

V tejto téme bol v tomto storočí veľmi vplyvný filozof Ludwig Wittgenstein. Tvrdil, že aby sme pochopili význam akéhokoľvek náboženského textu, je nevyhnutné aby sme zistili, ako je daný text chápaný v rôznych komunitách. Teda ako sa dá chápať tento text v skutočnom kontexte.

Je potrebné brať dôraz na literárny charakter textu, zistiť ako bol daný text používaný v náboženských komunitách a aký bol v nich jeho historický význam. A len týmto spôsobom je potom možné posúdiť samotný význam náboženského textu, jeho použitie, chápanie a nakoniec jeho samotnú rozumnosť.

Ďalej musíme mať na mysli, že veriť v niečo, z náboženského hľadiska, nie vždy znamená, že dotyčný to považuje za skutočnosť. Možno by bolo rozumnejšie pozerať sa na náboženskú vieru skôr ako na vzťah, alebo dôveru než ako na zdroj vedomosti.

Ak dôverujeme nejakému človeku, je to úplne iný princíp ako testovanie vedeckej hypotézy. No v tomto prípade nepovieme, že dôvera v tohto človeka je slepá a nerozumná, pretože našu dôveru v danú osobu zakladáme na osobných skúsenostiach s ňou. Na našom osobnom hodnotení jej charakteru. Tento proces si vyžaduje skúmanie našich emócií a rozumnosť.

Nie vždy vieme, či v tomto robíme správnu vec. Niekedy vložíme našu dôveru do nesprávneho človeka na základe nášho nesprávneho predpokladu.

V tomto prípade je veľmi užitočná tzv. „hermeneutika podozrenia", ktorá nám poskytuje metódy na posúdenie niekoho viery, dôvery a vzťahu. Poskytuje možnosť zistenia, či je daný vzťah motivovaný „nezdravými fantáziami" ako argumentoval Freud, alebo určitou túžbou po moci nad inými ako tvrdil Nietzche.

Ak mal Recoure pravdu, tak skúmaním viery ľudí v konkrétnom kontexte, možno nebude dostačujúce na to presvedčiť neveriacich, že daná viera je pravdivá, ale môže byť dostatočné na dokázanie, že ľudia tejto viery môžu byť zodpovední, schopní vlastnej reflexie, a kritickí vo svojej dôvere, ktorú vkladajú v Boha. A to je známka rozumnosti.

Zdroj:

prof. Dr. Tyler T. Roberts, Grinnell College, Univerzitná prednáška - Skeptics and believers, The Teaching Company

Michal Horňák

Michal Horňák

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  5x

introvert.intuitivny.mysliaci.pozorujúci. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKatolícka CirkevKresťanstvoEvolúciaSexualitaživotný štýlMyšlienky

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu