Je pravda, že Thomas More prišiel o hlavu za vlády anglického kráľa Henricha VIII, ale z pohľadu politických praktík 16. Storočia to nebolo nič nezvyčajné. Ktokoľvek kto otvorene napadol vládnuceho monarchu mohol očakávať podobný osud. Vôbec nezáležalo na tom kto sedel na tróne.
Thomas More je predstavovaný ako človek, ktorý sa narodil o pár storočí skôr a predbehol svoju dobu. V skutočnosti bol ale viac stredovekým typom človeka. V pozícií svojej politickej moci bol rovnako krutý ako Henrich, keď mal niekto verejne iný názor ako bol názor jeho autorít. Pod jeho rukou bolo popravených viacero protestantov, a dokonca vyhľadával a chytal aj tých, ktorý sa verejne neprejavovali. Niektorých väznil vo svojej vlastnej vile a priznal sa k osobnému mučeniu jedného z jeho väzňov.
Veľmi aktívne bojoval proti šíreniu Biblií v anglickom jazyku a osobne dohliadal na potrestanie tých, ktorý sa na tom podieľali. Na jeho kole bol upálený okrem iných aj najznámejší prekladateľ anglickej biblie William Tyndale.
Renesancia a Reformácia boli v plnom prúde pre Morea boli hrozbou. Preňho bol najdôležitejší starý poriadok, kedy poslušnosť pápežovi bola základným neodvolateľným predpokladom. Protestantizmus bol preňho hrozbou pre všetko čo mu bolo drahé.
Od svojich 18tich rokov praktizoval More isté druhy seba trýzne ako spôsob pokánia. Nosil odev z tvrdej a pichľavej látky vyrobený z kozích chlpov. Taktiež nosil osobný ručný bič s ktorým sa pravidelne bičoval, keď bol doma osamote. Z jeho listov a korešpodencie je zrejmé, že toto pokánie robil kvôli vlastným problémom so sexualitou. Jeho diela sú obohatené častými erotickými narážkami a narážkami spojenými s výkalmi.
Problém s neuznaním manželstva bol len špičkou ľadovca, ktorému predchádzali mnohé iné spory. Začalo to tým, keď o život prišiel Henrichov dobrý priateľ Richard Hunne, ktorý bol odsúdený a uväznený cirkevnými autoritami a za záhadných okolností zahynul vo väzbe. Richard sa dostal do danej situácie keď odmietol zaplatiť za rúcho na krst pre jeho mŕtvu dcérku, ktorá zomrela po narodení. Henricha prípad nahneval a zasiahol hlásením do Ríma, že cirkevné autority často úmyselne obchádzajú civilné súdy a vynášajú vlastné rozsudky. Pre Morea to bol útok na cirkev a preto sa voči tomu postavil a dostal sa tak do sporu s kráľom.
Pokiaľ ide o spor o rozvod s Katarínou Aragónskou, pravda leží tiež inde. Nešlo o žiadne hrdinské zastávanie dôležitosti sviatosti manželstva a jej nerozlučnosti ako je to často prezentované. Pápeži pravidelne odobrovali rozvody mocných kráľov, pričom sa tieto rozvody nazývali „anulácie“. V bežnom prípade by Henrich dostal anuláciu bez najmenších problémov rovnako ako ju dostalo mnoho jeho predchodcov aj súčasníkov.
Problém tohto prípadu bol ten, že pápež bol v tom čase väzňom Karola V, rímskeho cisára a koreň problému - bratracna Kataríny Aragónskej. A aby to nebolo málo, Henrichova nastávajúca žena Anna Boleyn mala blízko k protestantizmu. Práve pre tieto prípady bolo okolo rozvodu toľko problémov, a práve preto prešiel Henrich VIII aj so svojou krajinou na protestantizmus.
Rovnako je Henrich obviňovaný z neukojeného libida, lebo mal 6 žien. Skákal z manželstva do manželstva len aby ukojil svoj chtíč. V skutočnosti to ale s jeho libidom nemá spoločné nič. Henrich ako každý kráľ potreboval mužského dediča pre svoj trón. V tých časoch išlo o hrozbu sociálnej stability celého kráľovstva. Nebolo nič horšie ako mŕtvy kráľ bez dediča. A kráľovi sa jednoducho nedarilo splodiť syna. Od všetkých 6 žien sa mu nakoniec podarilo splodiť jedného jediného syna.
Ďalším nesprávnym obvinením Henricha VIII a anglických protestantov je to, že založil Anglikánsku cirkev. Po celej Európe, králi a princovia konali presne rovnako. Oddeľovali cirkevnú jurisdikciu od dohľadu Ríma. Idea oddelenia cirkvi od štátu bola myšlienka ktorá prišla až v dalších storočiach a nie v 16. storočí.
Keď Henrich VIII prejavil svoju náklonosť k táboru protestantov, pád Thomasa Morea bol nevyhnutný. Ale jeho smrť nevyhnutná nebola. Privolal si ju sám verejným zneuctením Henrichovho manželstva s Annou Boleynovou. V skutočnosti bol Henrich VIII dokonca milosrdný, pretože oficiálny rozsudok súdu predstavoval ťahanie obete po uliciach za povozom, obesenie a následné rozštvrtenie. Henrich VIII zmiernil rozsudok na sťatie hlavy.
Tento článok som písal kvôli znepokojeniu nad viacerými oficiálnymi svätými, ktorých katolícka cirkev vyhlásila za svätých napriek tomu, že ich život a skutky hovoria úplne o inom. Dodnes sú slúžené omše na poctu a pamiatku vrahom a ľudom, ktorý majú s Ježišovým posolstvom skutočne málo spoločného.
Zdroje:
Peter Ackroyd, The Life of Thomas More, New York, Dobuleday, 1998.
William Roper, The Life of Sir Thomas More, New York: P.F. Collier & Son, 1910.
R. W. Chambers, Thomas More. Ann Arbor, MI: University of Michigan, 1958.
