Mysím, teda som. Myslieť znamená žiť. Nie vždy ale platí, nemyslieť znamená nežiť. Potrebujeme oboje. Pre úplnu komplexnosť našej podstaty je rovnako potrebný neporiadok chaosu ako poriadok usporiadanosti. Musíme myslieť aby sme žili, ale môžeme nemyslieť a žiť zostávame.
Pokoj a prázdnota je rovnako dôležitá ako pohyb a plnosť. Pokoj je hybnou silou pohybu. Život je vždy o nájdení miery. A čím ďaľej od tej miery sme, tým viac budeme trpieť a utrpenie spôsobovať. A je jedno či sme od miery viac vpravo, alebo viac vľavo.
Kto nedokáže postrehnúť komplexnosť celého bytia zostane naveky uväznený v dualisticky binárnom rozmýšľaní čiernobielych jednotiek a núl. Ktorá farba je pravdivá a ktorá falošná?? Žiadna z nich, lebo všetky farby vytvárajú spoločne jednu realitu. Kto ale vníma svoju pravdu ako bielu a všetko ostatné a iné ako čierne, nikdy nepochopí spektrum farieb, spektrum reality.
„Modrá je správna! Nie! Červená! Jedine zelená vás spasí!“ Hlupáci budú večne zápasiť o svoju farbu, lebo pre nich je dôležitejšia vonkajšia forma ako vnútorná podstata. Pravda sa skladá zo všetkých farieb no ani všetky farby pokope nie sú pravdou, lebo ich v konečnom dôsledku interpretuje človek. Prapodstatnú farbu ktorá sa láme na všetky ostatné farby našej reality v tomto živote nespozná dokonale nikto. Niekto je pri miere pravdy viac, niekto menej a niekto si myslí, že v lome jednej farby obsiahol všetko.
Vždy je ale dôležitejšia cesta k miere ako cieľ miery samotnej. Cieľ je ilúziou ak nechceme vidieť realitu cesty a cesta je prázdna ak postráda akýkoľvek cieľ. Hľadajme mieru všetkého vo všetkom a niekam sa dostaneme.
